1. STARÝ MOST V BRATISLAVĚ – MOST CISÁRA FRANZE JOZEFA I. V PRESSBURGU – BRATISLAVE

Most Františka Jozefa I.
Bratislavské noviny 13-14/6. VII. 2000, BRATISLAVA, Štefan Holčík

V Bratislave sa zachovalo len málo objektov, ktoré by bolo možné spájať s menom bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa (1830 – 1916). Hádam jedinou autentickou pamiatkou na túto legendárnu postavu stredoeurópskych dejín je Starý most . Vlastne len jeho nájazdové časti, lebo po zničení na konci druhej svetovej vojny nahradili jeho strednú časť novou konštrukciou so siluetou odlišnou od pôvodnej.

Most v roce 1903
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 – 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Most nakoniec postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie v pláne vybudovať    železničné spojenie do Šopronu (Oedenburg).
Uplynulo ešte viac ako 10 rokov, než sa mohlo pristúpiť k výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur) Anton Sendlein (1842 – 1918). Vtedajšie správy zdôrazňujú, že most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských, materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do prevádzky. Súčasne vyslali svojich zástupcov do Viedne, aby tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť most jeho menom.

A tak sa 30. decembra 1890 o 10.15 hod konalo slávnostné otvorenie mosta za účasti samotného cisára Františka Jozefa. 1. januára 1891 už po ňom rachotili prvé vozy s tovarom. Po otvorení mosta, o druhej popoludní nasledovala cisárska audiencia pre vybraných hostí (povinné bolo slávnostné oblečenie alebo frak a biela kravata), večer predtým bola zase vtedajšia prešporská smotánka prítomná na slávnostnej večeri v Primaciálnom paláci.

V historických správach sa dočítame, že výstavba mosta stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.
Most dostal meno cisára a kráľa Františka Jozefa („König Franz Josef-Brücke“, „Ferenc József-híd“. Bolo to uvedené na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do 60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách mosta vybudované mýtnice, ktoré zázrakom stoja dodnes. Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou provizórnou konštrukciou. Aj po po vojne vozila cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.

Smrť speváka

13. apríla 1981 odišiel Jiří Schelinger na pozvanie bratislavského štúdia Československej televízie do Bratislavy, aby tu na playback nahral svoj filmový hit „Což takhle dát si špenát“. Za dodnes nevyjasnených okolností skočil z bratislavského Starého mosta do Dunaja a už sa z neho živý nedostal.

Jiří Schelinger

Po uzavretí Starého mosta v rokoch 2008/2010 bol v rokoch 2014-2016 postavený súčasný most. Otvorený bol v máji 2016.

Navrhnutá koncepcia vychádza v ústrety nostalgickému vzťahu občanov mesta k pôvodnému Starému mostu. „Nový“ Starý most má výrazne väčšie rozpätie hlavného poľa, než pôvodný most, výrazne väčšiu šírku, veľkorysé chodníky, je spojitý a zváraný. Je to v každom ohľade moderný most. Je to teda iný most, ako pôvodný Starý most.

Základné technické parametre mosta:

• Rozpätia polí mosta sú upravené tak, aby vyhoveli požiadavke na  regulárne rozmery plavebného gabaritu 100 × 10 m. Dosiahlo sato odstránením pôvodných podpier 3 a 4 v toku Dunaja (boli v najhoršom technickom stave), ktoré boli nahradené novou podperou 34.
• Rozpätia polí sú 32,24 + 106,68 + 137,16 + 75,60 + 75,92 + 32,24 m, celková dĺžka mosta je 465, 00 m.
• Nosnú konštrukciu mosta tvoria 2 spojité oceľové priehradové nosníky. Priečniky mosta pod vozovkou aj chodníkovou časťou tvoria taktiež oceľové priehradové nosníky. Prvky týchto priehradových sústav tvoria zvárané alebo valcované H profily. Mostovku vozovkovej časti tvorí spriahnutá oceľovo betónová doska s oceľovými pozdĺžnikmi pod koľajnicami.
• Most má po oboch stranách veľkorysé chodníky šírky 5,00 m (chodci a cyklisti), nad podperami v toku sú vyhliadkové terasy s lavičkami a zeleňou.

Na výstavbe nového piliera 34 sú použité žulové kvádre z pôvodných pilierov 3 a 4, čo zabezpečuje pohľadovú jednotnosť povrchov všetkých pilierov.

Zhotovitelem tohoto zajímavého mostu je EUROVIA CS, prostřednictvím závodu Mosty a konstrukce. Nicméně je nutné vyzdvihnout i další dodavatele, bez jejichž přínosu by se projekt nepodařil. Největší podíl projekčních prací zajišťovala projekční kancelář Stráský, Hustý a partneři. Dalšími partnery pro projektování byli Alfa 04 a IKP a několik projekcí pro dílčí výrobně technické dokumentace. V dalších činnostech spolupracovali například Zakládání staveb, Keller, Felbermayer, OKT, Vítkovice Power Engineering, Hutní montáže a mnoho dalších. Nelze opomenout věcný přístup správce stavby společnost Metro, stejně tak i zástupců města Bratislava.

Most po rekonštrukcii v roku 2016